12/06/2015

OUTFIT / #DESTROYSTORY ft. #najforever



wearing Adidas sneakers from Destroy, second hand tee and skirt, Lee bomber jacket


video by us ok, sister 



S #najforever crew sme spravili pred nedávnom toto video, kde som mala možnosť si trochu rekreačne za-voguovať .) 
K tomu sme odfotili ešte pár fotiek, na ktorých vyzerám totálne unavená, čo ma mrzí ale bohužial realita posledných dní sa ťažko zakrýva.


Ako sa vám video a fotky páčia?


A sledujte náš youtube šanel!






11/04/2015

PRODUCTIVE ME / #HMBalmaination by ok, sister







ph: ok,sister
make up and hair: Mischel Warenits
model: Vanda Janda



Fotiť mega super perfect vtipnú a hrozne hot Vandu, je naozaj potešenie.
Fotiť ju v telocvični z olejomaľbami z 19. storočia je ešte o niečo lepšie.

Viac fotiek nájdete na našom webe.

Zajtra je ten deň (5.11.), kedy si môžete kolekciu zakúpiť ale len na vybraných miestach - Na příkopech v Prahe alebo v Eurovei v Bratislave. 
Táto kolekcia ma doposiaľ asi najmenej zaujala ale to nevadí, pretože Vande sa hodila aj za mňa.
Jediný kúsok, čo si viem predstaviť na sebe je geometrická čierna vesta (posledná fotka vľavo).

Ako sa vám páči kolekcia?



///
Btw moc ma mrzí, že niesom schopná pracovať na novom webe ale som stále busy a ťažko sa mi vymýšľa všetko hlavne z funkčného hladiska, tak prosím ešte trochu o strpenie.
Keď to bude, bude to stáť za to!

<3







10/09/2015

ON MY MIND / being human


Je to viac ako mesiac, čo sa chystám napísať tento post.

Nejak mi to nešlo, preto som si to nechala prechádzať hlavou a pred pár dňami, som prišla na to, o čom vlastne chcem napísať. Je to vlastne jednoduché.
Čo to pre mňa znamená byť človekom.

V posledných mesiacoch o tom uvažujem ešte intezívnejšie než kedykolvek predtým. Som v období, keď ma veľmi zaujíma celkové dianie, čítam si články v online denníkoch, statusy ludí, videá, reportáže atď. Predtým to bolo viac okrajovo. Nejak extra sa nevyznám v politike ale myslím, že docela dokážem posúdiť situáciu ľudí, na ktorú už politika a zákony nestačia. A to je napríklad situácia ľudí, ktorí utečú so svojich domovov, rodnej krajiny, často aj od rodiny aby si zachránili vlastný život. Zaplatia nehorázne peniaze, často všetky svoje úspory, človeku, ktorý ich má prepraviť na plastovom člne z jedného nebezpečného kontinentu na ten bezpečnejší. Či vôbec túto nebezpečnú cestu po mori prežijú, nieje vôbec isté. Keď náhodou toľko šťastia majú a ocitnú sa niekde na pláži v Grécku, čaká ich neistá budúcnosť ale to ešte nevedia, koľko nenávisti sa im od iných ľudí dostane. Od ľudí, ktorí si pokojne žijú v strednej Európe, žiadna fanatická skupina teroristov sa ich nesnaží zabiť alebo im neunesú dieťa, nemusia sa báť o svoje miesto v práci, o to, či sa budú vedieť postarať o svoju rodinu a či vôbec budú mať čo jesť. Nie, problémy týchto ľudí sú len či budú mať hnusné vlaky zadarmo, ktorú fotku si dať na instagram alebo akú stranu voliť v ďalsích volbách, ktorá zas sľubuje len koblihy rozdané pri metre cestou do práce. Ľudia, ktorí nadávajú na svoj život, svoju prácu, sociálnu situáciu a krajinu ale keď by mali prijať niekoľko ľudí trochu iného vyznania, mentality a farby pleti, stávajú sa z nich najväčší nacionalisti, ktorý svoju krajinu nedajú!

Viete, snažím sa vciťovať do ľudí, prečo sa nejak chovajú a prečo napríklad robia rozhodnutia aké robia, ale v niektorých prípadoch to naozaj nejde. Jediné, čo z toho cítim je nekonečný strach z niečoho, čo nepoznám, čo je za rohom môjho pozemku, z ktorého som sa nikdy nepohol. Strach je nebezpečná vec. Je súčasťou života ale nikdy by sme sa ním nemali nechať ovládnuť.


Viete čo je hrozné? Že vlastne chápem, prečo sa zvieratá toľko rokov zotročujú, využívajú, vykorisťujú. Ako sa môže človek vcítiť do živej bytosti v podobe zvieraťa, keď to nedokáže ani v podobe iného človeka? Kľudne mu praje smrť v tej najhoršej podobe - udusenia sa v chladiarenskej dodávke na prepravu hydiny.

Neustále sa pýtam: ako je to možné? Ako je možné, že sa toto deje po viac ako 70 rokov od holokaustu? To sme sa naozaj neponaučili? Nič nám to nepripomína?
V jednej pesničke od Radiohead je časť, kde sa spieva "You forgot so easily". Niekedy si na to spomeniem, ako teraz. Zatial žijem na svete len 21 rokov a niečo, ale stačilo mi sa len v škole učiť dejiny - otroctvo, rasová segregácia, holokaust a tieto udalosti mám stále niekde v podvedomí a nikdy  by som ich úplne nevytesnila, aj kebyže veľmi chcem.
A deje sa to zase, len v inej podobe.
Zas a znova človek iného človeka považuje za menej cenného, v podsate za nečloveka. 
A to nie je v poriadku a je to neospravedlniteľné. 




/ ph and text by HONY


Myslím, že naozaj všetko spolu súvisí. Preto tento príspevok nie je len o tom, ako sa k sebe ľudia chovajú navzájom, ale ako sa chovajú aj k zvieratám, bytostiam ktoré cítia, vidia, počujú, jedia, myslia, pamätajú si veci, majú potomkov akurát len hovoria rečou, ktorej nerozumieme.

Pred skoro mesiacom, keď sme šli na dovolenku do Grécka, sedela som v autobuse do Bratislavy, (keďže sme odtial odlietali) smerujúceho až do Sofie, hlavného mesta Bulharska. Autobus bol starý, preplnený, vedľa mňa sedel Nemec, čo bol strašne nepríjemný a hrozne sa rozťahoval. Popravde dosť nepríjemná cesta. Ale ako som pozerala z okna a počúvala hudbu, prešiel okolo nás kamión totálne preplnený živými sliepkami. Mohla som to vidieť preto, že súprava mala všade diery aby sa neudusili. Vonku bola dosť zima a keď kamión ide cca 100 km/h, musí tam pekelne fukáť vietor a musia byť totálne premrznuté. Nehovoriac o tom, kam ich cesta asi smeruje - buď na istú smrť alebo až po pár mesiacoch znášania vajec v obrovských halách, kde je ich životný priestor veľký doslova ako iPad.
V porovnaní s nimi je moja cesta úplne najlepšia na svete. Som biely človek zo strednej Európy, strednej triedy, zo síce rozvedenými rodičmi ale v podstate úplne spokojným životom.
Som tak moc privilegovaná, že už to viac ani nejde. Ale som súčasťou ľudskej rasy, aj keď by som častokrát radšej ani nebola, a mám na svedomí svoje činy. Preto sa snažím byť čo najviac súcitná, otvorená a neobmedzovať nikoho právo na život a možnosť milovať toho, koho miluje.
Znie to fatálne a klišoidne? Možno, ale je potreba si tieto veci pripomínať, lebo človek ľahko zabudne, keď má strach. 


Nikto, kto nechce umrieť si nezaslúži smrť. Ani to zviera, čo máte na tanieri, ani ten človek, čo nasadol na plastový čln s myšlienkou, že to more je preňho bezpečnejšie než jeho krajina, ani niekto, kto sa niečím odlišuje od väčšiny.






9/20/2015

OUTFIT / MBPFW SS16 - day three

Wearing two white second hand shirts as a skirt, sheer prom dress as a top by Kateřina Plamitzerová, silver coat, candy bag, choker by H&M, Nike sneakers from Sneaker Barber 

Photos by Miška



Posledný prehliadkový deň som bola na tom podobne ako v ten prvý, to znamená, že som stihla len jednu prehliadku a tou bola Odivi
Ráno boli študenti, ktorích som moc chcela vidieť ale bohužial únava a nedostatok energie sa v posledný deň prejavila a tak som si radšej trochu pospala .)
Každopádne z fotiek a rôznych videií a snapov sa mi najviac páčili: Tereza Rosalie Kladošová (ktorú mala Pau aj na sebe), skvelý Filip Jakab (v ktorom ma uvídite túto sobotu TU), Karolína Juříková a Markéta Martišková & Denisa Adolfová.

Odivi show bola tentoraz ešte o niečo zaujímavejšia, keďže to celé bolo skôr performance než prehliadka so živou hudbou od VR/NOBODY (spevák Václav dokonca na začiatku sedel vedľa mňa a až keď sa len tak by the way postavil a začal spievať som si ho všimla). 
Téma "Heart Issue" bola dosť cítiť vo vzduchu, niekedy možno až trochu moc. Každopádne sa mi moc páčili živé kvety vo vačku na chrbte, kúsky s grafikou naozajstného srdca a farebná paleta od ružovej, cez pieskovú, bielu až po čiernu.

K tomu čo som mala na sebe len toľko, že mi to príde ako ultimátny maternity wear look, nemyslíte? .)

Tak trochu symbolicky som si na seba po dlhej dobe obliekla svoje maturitné šaty od Kateřiny Plamitzerovej, keďže už vyhrala ten Mercedens Benz Talents 2015, gratu! <3

A inak mi vôbec nevadí, že nosím stále tu istú candy bag a choker (v podstate mám asi len 4 kabelky a pár náhrdelníkov), keďže sú to úplne timeless kúsky a nepochybujem, že ma niekedy prestanú baviť.


Kto sa vám páčil z nedelného programu najviac?







9/10/2015

FUN / H&M Studio AW15 featuring ok, sister

all clothes by H&M Studio AW15 except white pencil skirt, white turtleneck, accessories and Nike sneakers from Sneaker Barber



Nikdy nechápem ako dokáže Káťa a Vendy tak vypimpovať showroom pri predstavení nejakej novej kolekcie. 
H&M Studio AW15 predstavenie bolo už niečo absolútne môjmu srdcu blízke, tak sme sa rozhodli, že sa tam pre zmenu odfotíme spolu s Pau ako ok, sister.
Za objektívom bola skvelo-skvelá Vera, ktorá vie tak super fotiť a upravovať, že z tých cca 40 fotiek sa mi páčila skoro každá, čo je dosť neuveritelné ne?

Tak len toľko, že využívajte svoje sily a robte niečo super!


Všetko najlepšie Pau <3
#26


PS: Od dnes je táto kolekcia v obchodoch, tak si bežte niečo uloviť .)